Rôzne odborné a popularizačné texty zdôrazňujú, že palivové drevo je potrebné sušiť dva až dri roky, iba vtedy totiž dosiahne obsah vody 20 %, ideálny pri spaľovaní.
Javí sa to ako jednoduchá a dobre mienená rada, formulácia je však nepresná hneď v niekoľkých ohľadoch. Prvým z nich je, že uvedená dvojročná doba (tri roky sú už naozaj znakom prehnanej horlivosti) sušenia palivového dreva je lesnícky pojem, ktorý sa vzťahuje na sušenie meter dlhého polena, ktoré je určené na neskoršie spaľovanie. Druhý problematický bod predstavuje uvedená hodnota obsahu vody 20% prebratá z nemeckého odborno-kultúrneho okruhu, naša a nemecká zvyklosť sa totiž zakladá na rozdielnych základoch.
U nás zaužívaná hodnota predstavuje obsah vody vzhľadom k celkovej hmotnosti polena (brutto). V nemeckom prostredí sa uvádza percentuálny obsah vody vo vzťahu k hmotnosti čistej drevnej hmoty (netto).
Pozrime sa najprv na čas sušenia.
Rôzne priemyselné odvetvia nakupujú drevo vhodné na domáce použitie od lesníctiev a rozličné druhy drevín požadujú v rozdielnych jednotkách dĺžky a priemeru. Palivové drevo (spravidla) predstavuje drevný materiál menej vhodný alebo nevhodný pre iné priemyselné využitie, ktorý sa napíli na meter dlhé kusy a ponúka sa v tejto forme najmä na účel vykurovania.
Experti z odboru lesníctva už zhruba päťdesiat rokov dozadu skúmali čas potrebný pre vysušenie palivového dreva pri rôznych drevinách. V prípade januárovej ťažby sa drevo na voľnom vzduchu vysuší za 20 mesiacov (brutto 17 % obsah vody). Tento údaj sa však týka 1 m dlhého polena, ktoré je skladované v lese!
Proces sušenia dreva prebieha v pozdĺžnom smere, čo vyplýva z usporiadania jeho vlákien. Teda čím je poleno kratšie, o to skôr sa vysuší.
Za 6-8 mesiacov
Pozrime sa na to ešte podrobnejšie. Ak z metrového polena palivového dreva odpílime milimetrový plát, stačí jediný horúci letný deň, aby sa úplne vysušil. Zvyšných 999 milimetrov bude potrebovať ďalších 20 mesiacov. Z toho vyplýva, že polenám o dĺžke 30 cm, ktoré sa spravidla používajú v kachľových peciach, postačí k úplnému vysušeniu oveľa kratší čas. Palivové drevo skladované v priemerne dobrých podmienkach sa vysuší za 6-8 mesiacov a umožňuje hospodárne spaľovanie.
Druhý omyl, respektíve nedorozumenie sa zakladá na pojme percentuálneho obsahu vody v dreve, konkrétne rozdielnom spôsobe jeho výpočtu v našom a nemeckom prostredí. Ako príklad si vezmeme „priemerný“ kus tvrdého palivového dreva a určíme obsah vlhkosti v ňom podľa oboch metód. Náš spôsob výpočtu sa riadi tým, že vzťahuje hmotnosť absolútne suchej drevnej hmoty k celovej hmotnosti polena.
Obsah vlhkosti
Základ nemeckého výpočtu je ten, že vzťahuje k sebe hmotnosť absolútne suchej drevnej hmoty a hmotnosť vody. Vysvetlené na jednoduchom príklade: Priemerný surový kus tvrdého dreva o hmotnosti 10 kg obsahuje podľa nášho výpočtu 43 % vody a podľa nemeckého 75 % vody. Naša zvyklosť vzťahuje hmotnosť absolútne suchej drevnej hmoty 7,5 kg a hmotnosť vody 4,3 kg k celkovej hmotnosti polena. Nemecký spôsob výpočtu sa pozerá na vzájomný pomer 5,7 kg suchej drevnej hmoty a 4,3 kg vody. Nemalo by nás prekvapiť, ak pri dátach z nemeckého drevného priemyslu nájdeme hodnoty obsahu vlhkosti v dreve presahujúce 100 %. Prístroje na meranie úrovne vlhkosti dreva (protimeter) sa nevyrábajú u nás, preto uvádzajú netto obsah vody. Ak prístroj ukazuje 20 % obsah vody, znamená to drevo s obsahom vlhkosti 17 %.
Preto by bolo potrebné uvádzať pri hodnote percentuálneho obsahu vody uviesť, či ide o netto alebo brutto hodnotu.
Prepočet brutto na netto:
(% obsah vody x 100) / (% drevnej hmoty) = netto % vody
Brutto 17 % = netto 20 %
Brutto 20 % = netto 25 %
Aj keď v prípade palivového dreva nie sú rozdiely medzi netto a brutto hodnotou zásadné, považujem za dôležité ujasniť si, o ktorej hodnote hovoríme.
Preklad článku: László Uhrinyi
