Stavba kachľového krbu
Možno jeden z najemotívnejších pracovných týždňov tohto roku bola práca v obci Drienčany na juhovýchode Slovenska. Po dlhom cestovaní sme dorazili do malej dedinky, obklopenej hustým lesom a malými horami. Na okraji obce pri lese nás privítal drevený poľovnícky dom. Keď sme vystúpili z auta, s radosťou nás privítal náš ďalší štvornohý pomocník. Nemecký ovčiak sa práve vrátil z nočnej služby, ale napriek tomu mal stále energiu, aby nám emocionálne pomáhal. Po vystúpení na druhé poschodie sme zbadali kachľovú pec zo starých kachlí. Rozobrali sme ju doslova za pár hodín.
Na prízemí domu bol iba sporák na drevo, ktorý sa dá použiť na varenie alebo kúrenie na prízemí, ale logicky to nestačilo na to, aby sa celý dom vykúril. Keďže práca mala prebiehať na druhom poschodí dreveného domu, nebolo možné tam postaviť kachľovú pec, pretože by svojou veľkou hmotnosťou mohla prelomiť podlahu. Preto bolo potrebné postaviť kachľový krb. Išlo o ohnisko s najväčším presklenením s akým sme doteraz robili.
Po vytvorení základu krbu sme sa pustili do montáže krbovej vložky. Práca postupovala veľmi rýchlo, pretože kachľový krb vyžaduje menej materiálu ako kachľová pec. Kachľový krb je totiž postavený s cieľom čo najrýchlejšie vyhriať priestor.
Bohužiaľ, môj kolega Nazar ochorel nasledujúci deň, čo malo vplyv na rýchlosť našej práce. No neustály čaj s medom a lieky, ktoré nám priniesol klient, rýchlo zlepšili zdravotný stav môjho pomocníka.
Diviak v aute aj na kachliciach
Pre dozdobenie kachľového krbu sme použili kachlice s rôznymi zvieracími motívmi so zvieratami z daného regiónu, čo sa skvelo hodilo do interiéru a témy domu. Okrem možnosti obdivovania rôznych trofejí sme mali to šťastie ochutnať aj zverinu, ktorú nedávno ulovili poľovníci. Môj kolega dokonca pomáhal nakladať diviaka do auta.
Každý pracovný deň k nám prichádzali rôzni poľovníci a s veľkým záujmom sledovali našu prácu. K estetike domu prispievalo aj okolie. Zakaždým, keď sme prechádzali po okolitých cestách, stretávali sme pri ceste rôzne zvieratá. Asi ani minúta neprešla, aby sme nevideli líšku, zajaca alebo stádo jeleňov. Takáto atmosféra pridávala nové emócie a pokoj. Boli sme si plne vedomí, že sme osamote s prírodou.
Dokončenie práce sa rýchlo blížilo ku koncu, pretože sme bývali priamo na hornom poschodí, čo nám šetrilo niekoľko hodín denne. Ešte sme však museli vyriešiť problém s tretím poschodím domu. Problém spočíval v tom, že na posledné poschodie sa takmer nedostávalo teplo a moderné vykurovacie systémy nie vždy úplne zvládali svoju úlohu. Na treťom poschodí môže spať až desať ľudí, a teplo tam je jednoducho nevyhnutné, najmä po chladnej zimnej poľovačke.
Reguláciu prívodu teplého vzduchu
Rozhodli sme sa urobiť otvor v strope a tým priviesť teplo z centra krbu na ďalšie poschodie. Na tento účel sme použili izolačné dosky. Na treťom poschodí zostala malá skrinka s mriežkami, ktorá odvádzala teplo hore. Vytvorili sme aj reguláciu prívodu teplého vzduchu, aby každý, kto bude hore, mohol regulovať teplotu bez toho, aby musel zísť dole počas noci v pyžame. Regulácia prívodu vzduchu sa nachádza aj priamo na peci. Na fotkách to možno vidieť v hornej časti pece, kde je esteticky umiestnená rukoväť mechanizmu. Na účely budúceho čistenia vzduchového kanála sme vytvorili otvor rovnako veľký ako štandardný otvor na čistenie kachľovej pece. Celú túto konštrukciu sme pokryli stierkou, aby aj vizuálne vyzerala dokonale.
Pre rýchle zohriatie miestnosti sme rovnako použili kachlice s dizajnovými otvormi v tvare ohňa. Okrem toho sme po ľavej a pravej strane pece nainštalovali malé železné dvierka, pomocou ktorých je možné ľahko regulovať prívod tepla do hlavnej miestnosti.
V posledný deň sa už zišla celá rodina a čakala, kedy dokončíme našu prácu. Pred dokončením môj kolega upratoval, pretože pracujeme podľa pravidla podobného „Veni, vidi, vici“, no v jazyku zodpovedného kachliara by to znelo: „Prišli sme. Zanechali pec. Odišli sme.“ Medzitým som sa venoval škáram medzi kachlicami.
A nakoniec, v ten pre nás najpríjemnejší moment, keď sme už zapálili oheň v peci a začali vysvetľovať, ako správne kúriť, pozorovali sme úsmevy a radosť v očiach od najmladších členov rodiny až po hlavu rodiny.
Bol to úžasný týždeň, plný emócií, no nemali sme dosť času na sentiment, pretože sme šli hneď baliť dodávku na ďalšiu prácu.
