Predtým, než prejdem k histórii kachľového sporáka na drevo a jeho moderným prevedeniam, by som rád vysvetlil niektoré pojmy. Keď sa mi ozvete ako zákazník, je dobré, ak hovoríme rovnakým jazykom.
Kachľový sporák na drevo teda je:
„Z kachlíc postavená stavba s uzavretým ohniskom, prekrytá železnou platňou, zvyčajne vybavená rúrou, prípadne nádržou na ohrev vody a vhodná aj na vykurovanie.“
Pozrime sa postupne na to, čo všetko táto definícia v sebe ukrýva.
1. Z kachlíc
Sporák, podobne ako kachľová pec je vyhotovený z keramických kachlíc. Sú to dielce rôznych tvarov z vypálenej hliny, ktorých rozlične vyskladané konfigurácie tvoria spaľovacie zariadenie alebo sa používajú na pokrytie povrchu spaľovacích zariadení alebo ich časti. Viac informácií o kachliciach a nami ponúkaných farebných prevedeniach si môžete prečítať tu.
2. Postavená
Kachľový sporák sa stavia, presnejšie povedané skladá. Najskôr sa postaví vonkajší plášť z kachlíc, potom nasleduje vnútorná časť. Zaujímavosťou sporáka je, že ohnisko je menšie ako pri kachľovej peci, preto je potrebné každých 15 – 20 minút priložiť ďalšie poleno. V porovnaní s kachľovou pecou je stavba sporáka časovo aj pracovne náročnejšia a trvá zvyčajne 5 – 6 dní. V použitých materiáloch nie je žiadny rozdiel. Hlina, piesok, voda, šamotové platne a šamotové tehly.
3. Prekrytá železnou platňou
Platňa uzatvárajúca vrchnú časť ohniska sa po zapálení okamžite zahreje a môže sa využívať na varenie a pečenie. Túto rýchlosť oceníme aj počas chladných zimných dní – nocí. Hneď po tom, ako zapálime oheň v kachľovom sporáku, totiž pocítime príjemné sálavé teplo. Železná – zvyčajne liatinová – platňa je vybavená odnímateľným krúžkom. Vďaka tomu je vhodná na varenie v kotlíku v interiéri a bez dymu.
4. Vybavená rúrou
Ak chcete kachľový sporák využívať na pečenie, môžeme ho vybaviť vstavanou rúrou. Veľkosť rúry závisí od veľkosti kachľového sporáka. Rúra sa môže na prípravu pokrmov používať len vtedy, keď horí oheň, neskôr sa môže používať len na vykurovanie, ale to až 10 – 12 hodín.
5. Vhodný aj na vykurovanie
Vysoká akumulačná hmotnosť. Po skonštruovaní a vypálení váži teleso sporáka v priemere 800-1000 kg. Ako už bolo uvedené, pečenie a varenie je možné len pri nepretržitom kúrení. Akumulačná hmota dobre navrhnutého sporáka sa zohreje presne za čas potrebný na prípravu väčšiny pokrmov. To trvá 1,5 – 2 hodiny. Následne rozohriaty šamot, tehly, hlina a kachlice vyžarujú teplo do obytného priestoru ďalších 10 až 12 hodín, vďaka čomu môže plniť aj funkciu vykurovacieho telesa.
Stručná história
Pôvodne to bola stavba z hliny, nepálených alebo pálených tehál, prípadne čiastočne aj z kachlíc s uzavretým ohniskom prekrytým železnou platňou, zvyčajne aj s priestorom na pečenie, prípadne s nádržou na ohrev vody. Neskôr sa podľa vzoru týchto kachľových sporákov začali vyrábať kovové sporáky zámočníckej a napokon aj továrenskej výroby zo smaltovaného plechu.
Názvy šporhelt, mašina, sporák atď. označujú v podstate rovnaký typ spotrebiča s uzavretým ohniskom, ktorý je určený na varenie a pečenie a odlišuje sa iba jednotlivými prevedeniami.
Aj na zimné vykurovanie
Sporák sa objavil v druhej polovici 19. storočia v nadväznosti na rozvoj kapitalizácie vidieka a rozpad tradičných životných rámcov. Od poslednej tretiny 19. storočia sa čoraz častejšie využívali sporáky aj na zimné vykurovanie obytných miestností a stavali sa vedľa pecí, krbov alebo sa inštalovali prenosné sporáky, keďže sa pec umiestnená v obytnej miestnosti rozkúrila iba pri príležitosti pečenia chleba a na temperovanie obytnej miestnosti sa využívalo teplo vznikajúce počas varenia. To viedlo k splynutiu dovtedy ostro oddeleného obytného priestoru a priestoru na prípravu jedla, čo malo negatívny vplyv na kultúrnu úroveň obydlia, ale aj neblahé technické dôsledky. Na rozdiel od suchého tepla z pecí, ktoré odparovalo vlhkosť zo stien a podláh, para vznikajúca pri varení spôsobovala nadmernú vlhkosť a kondenzovala sa v miestnostiach.
Rôzne typy sporákov na tuhé palivo sa v celej krajine bežne používali až do 60. a 70. rokov 20. storočia, kedy ich postupne nahradili elektrické a plynové sporáky. Vývoj rôznych typov sporákov bol poznačený tým, že namiesto pôvodne vstavaných sporákov sa čoraz viac presadzovali mobilné verzie. V súčasnosti sa vstavané sporáky pomaly stávajú raritou.
Súčasné kachľové sporáky
Moderné kachľové sporáky vďaka svojmu vyhotoveniu vyžarujú nostalgickú atmosféru a vo funkčnosti nadväzujú na svojich predchodcov. Sú určené na spaľovanie tuhého paliva (dreva), majú uzavreté ohnisko a v súčasnosti sa vyrábajú s liatinovým prekrytím, na ktorom môžete súčasne variť akýkoľvek druh jedla vo veľkom množstve. Môžu byť postavené aj so sklenenými dvierkami rúry, vďaka ktorým môžete pečúce sa pokrmy skontrolovať bez nutnosti otvárania dvierok.
V rúre jednoducho upečiete mäso, prílohy, nákypy, chlieb a rôzne koláča podľa vašich predstáv. Sporák potrebuje prívod spaľovacieho vzduchu (rovnako ako všetky spaľovacie zariadeniach). Odporúča sa zaviesť externý spaľovací vzduch, o ktorom sa môžete podrobnejšie dozvedieť tu.
Môže sa postaviť aj s tvz. eko-ohniskom a po nadimenzovaní sa môže využívať aj v pasívnom a nízkoenergetickom dome, dokonca ako hlavný vykurovací systém.
