Meškať 1,5 hodiny už pred odchodom nie je najlepší začiatok. Bohužiaľ zasiahli Murphyho zákony, dodávku som musel zobrať k mechanikovi, hoci som ju včera od neho odviezol.
Ráno, keď som naštartoval auto a vybehol na cestu z tradičného miesta spopod stromov, (ktoré je inak super – keďže stromy poskytujú príjemný tieň – samozrejme až na prípady, keď je búrka a modlím sa, aby mi jeden z nich nespadol na auto), motor vydal takýto zvuk: shhhhffrrrrrrrr.
Krvný tlak vyskočil do neba, vytáčam mechanika (pochopiteľne nie za jazdy) „Čo to ku**a je?“ Poobede musím pri Košiciach stavať piecku a dodávka mi fučí ako nahnevaný býk.
Ako sa neskôr ukázalo, len zabudli poriadne pripevniť nejakú skrutku. Po 30 minútach nádejného čakania sa teda problém vyriešil a deň stavania kachľovej pece sa mohol začať. Cesta bola dosť dlhá, vlastne cesta do Chorvátska mi ubehne rýchlejšie, pravdepodobne preto, že nezačína tak blbo ako táto.
Po dvoch zápchach a 3 krátkych zastávkach sa 4-hodinová cesta stala 5 a pol hodinovou. Poslednou zastávkou bola „reštaurácia“ s názvom Marianna. Exteriér nebol až tak strašidelný a hlad je veľký pán, tak sme si sadli a objednali sme si misku fazuľovej polievky s údeným mäsom. Zjedli sme ju, sadli sme do auta, a po istom čase sa na mňa kolega pozrel a po 5 sekundovej pauze hovorí:
– Počúvaj, aj tebe sa zdala kyslá?
– Jop.
Zvyšok cesty sme strávili modlitbami a plánovaním prípadných zastávok vopred. Podľa dohody sme sa mali so zákazníkom stretnúť na adrese: „hneď za autobusovou zastávkou, ľavá brána bude otvorená.“ Tak to aj bolo. Zaparkovali sme dodávku(R.I.P. 2023), natiahli bezvládne končatiny a začali sme vykladať veci. Objednávateľ nikde. Mysleli sme si, že si niekam odskočil, lebo spomenul, že sa niečo stalo.
Po niekoľkých minútach prišiel p. objednávateľ a spýtal sa, aká je situácia. Usmejeme sa a potvrdíme mu to, čo videl: – dobrý deň, začali sme vybaľovať, toto je šamotová tehla, toto budú vaše dvierka do pece, kachlice kachľovej pece sú takéto krásne a už by sme radi začali pracovať podľa plánu. Trochu podozrievavo sa na nás pozrie a povie to, čo po 6 hodinách cesty človek nerád počuje:
-NIE TU.
-Ako to?! – odpovedám so srdcovou frekvenciou cca. 200.
-Neobjednal som si kachľovú pec. Tu sa nebude stavať.
-Och… tak potom… uhhhh
Zamrzol som aj keď vonku bolo minimálne 30 stupňov. Hlavou mi preletovali otázky typu: Cestovali sme zbytočne? Takto s nami vybabral? Alebo už minul peniaze a radšej klame, pretože sa hanbí?
Sadol som si do auta, naštartoval som v mentálnom stave, ktorý nie je vhodný na šoférovanie. Po ceste späť na nás máva muž, aby sme išli za ním, ďalší dom… predtým sme išli do zlej brány… Vďaka Bohu, budeme mať prácu a neprešli sme 400 + 400 km na fazuľovú polievku, ktorá bola kyslá, avšak nie na základe receptu.
Privítanie bolo srdečné, Pavol nám dokonca pomohol vyložiť auto, večera bola výdatná a chutná, s opekanými zemiakmi, pár pohármi domácej pálenky a fľašou piva – už nikdy nechcem horšieho zákazníka. 
Sedíme pri stole a rozprávame sa o stavbe kachľových pecí, kozubov, ohniska a o tom, ako 80% dediny robí všetko naopak. Obyčajná nevedomosť si berie svoje „obete“ aj tu. Ľudia zapália drevo a potom nechajú slabý prívod kyslíka do ohniska, viackrát prikladajú drevo do kachľovej pece. Niekedy ich kachľová pec vybuchne a potom si ju dajú znovu postaviť. Tak tu fungujú veci…
Sedíme pri stole a rozprávame sa o stavbe kachľových pecí, kozubov, ohniska a o tom, ako 80% dediny robí všetko naopak. Obyčajná nevedomosť si berie svoje „obete“ aj tu. Ľudia zapália drevo a potom nechajú slabý prívod kyslíka do ohniska, viackrát prikladajú drevo do kachľovej pece. Niekedy ich kachľová pec vybuchne a potom si ju dajú znovu postaviť. Tak tu fungujú veci…Mobilná sieť sem doposiaľ nikdy nezavítala. Tri dni digitálnej očisty. Svetelné znečistenie je tu asi také ako uprostred púšte, hviezdy sú tu vraj jasne viditeľné, zatiaľ sme o nich len počuli. Uvidíme večer, lebo aj tak skončíme neskoro.
V ten deň sme stihli ešte vŕtať do komína a začať so stavbou kachľovej pece. Hlina už oddychuje vo vedrách, aj my konáme rovnako. Stačilo na dnes. Dobrú noc. Zajtra o 6:00 pokračujeme, možno bude pozajtra piecka hotová.
Finish
Pozitívny flow (prúd) sa udržal aj na druhý, ako aj na tretí deň: chutné jedlo, rozprávanie sa pri pivku pri ohni (viď obrázky na konci príspevku). Skoro by sme zabudli, že sme na stavbe a nie na dovolenke. Na tretí deň však okolo poludnia bola už kachľová pec postavená.
Používali sme staré, ale dobré kachlice. To znamená, že kachľová pec už bola raz postavená, potom však už nebola dostatočne využívaná, preto som ju demontoval, vyčistil a následne postavil znova „u nového pána.“ Ďalších 50 rokov budú kachlice ešte určite dobre slúžiť. Vnútro pece tvoria nové materiály, 15 rokov sa ho preto nebude musieť nik dotknúť, ak v nej Pavol bude kúriť suchým tvrdým drevom, ako sľúbil.
Kachľovú pec sme odovzdali o 17:30, po pár fotkách sme sa poďakovali za bezchybné pohostenie a dôveru, a následne sme sa rozlúčili. Azda najviac sa mi však páčilo, že telefón 3 dni nezvonil a vo vnútri som cítil pokoj.
Aktuálne použité pece nájdete tu: https://www.krby-aurora.sk/starozitne-kachle-na-predaj/
