Nedokonalé horenie je hlavnou príčinou znečisťovania ovzdušia pri vykurovaní a spaľovaní tuhých palív v domácnostiach.

Aerosól, malé pevné častice (PM)

Aerosól je termín používaný na označenie kombinácie zmesi pevných a kvapalných častíc jemne rozptýlených v plynnom prostredí. Atmosférické aerosólové častice sa skladajú z organických a anorganických zlúčenín, ktoré vznikajú pri rôznych procesoch. Atmosférické aerosólové častice majú veľkosť od molekulárnych zhlukov až po 10 μm. Okrem veľkosti sa výrazne líšia aj tvarom, ktorý závisí od toho od procesu ich utvárania. Dôležitou vlastnosťou týchto častíc je, že majú v pomere k svojej hmotnosti veľmi veľký povrch, na ktorom sa držia plynné toxické látky spôsobujúce rôzne príznaky a ochorenia. Malé častice (na základe anglickej skratky: PM – particulate matter) možno rozdeliť do troch skupín podľa ich veľkosti. PM10 „particulate matter” – malé prachové častice (respirabilné prachové častice) sú definované ako jemné častice s aerodynamickým priemerom menším ako 10 μm. PM2,5 (častice vstupujúce do pľúc): do tejto kategórie patria jemné častice s aerodynamickým priemerom menším ako 2,5 μm. PM0,1 (ultrajemné častice): častice s aerodynamickým priemerom menším ako 0,1 μm (alebo 100 nanometrov).

Vplyv pevných prachových častíc na naše zdravie:

Častice na báze uhlíka, ktoré vznikajú pri spaľovaní, vyvolávajú v ľudskom organizme zápalové procesy. Dusičnany, sírany a chloridy naviazané na prachové častice sú menej toxické, ale ich účinky zďaleka nie sú zanedbateľné. Okrem toxických látok (napr. kovov, karcinogénov, mutagénov) môžu na povrchu prachových častíc priľnúť baktérie, vírusy a huby, ktoré sa ľahko dostanú do tela cez dýchacie cesty. V závislosti od veľkosti a kvality vdychovaných častíc a vlastností látok viazaných na ich povrchu spôsobujú vzdušné častice u ľudí rôzne ochorenia (napr. silikóza, azbestóza, byssinóza).

Krátkodobé zvýšenie koncentrácie malých častíc dráždi sliznice a môže spôsobiť kašeľ a dýchavičnosť. Keď sa vstrebú v pľúcach, môžu vyvolať zápalový proces, ktorý vedie k zvýšenej zrážanlivosti krvi a koagulácii.

Čím menšie, tým horšie

Čím menšia je veľkosť vzdušnej častice, tým „hlbšie“ sa dostane aj v našom tele. Menšie častice sa dostanú do miest, kde prebieha výmena plynov v pľúcach, kde sa prichytia na alveoly, ktoré sú dostatočne prekrvené. Odtiaľ sa môžu veľmi ľahko preniesť do tkanív, kde sa môžu usadzovať celé roky. Táto veľkosť je pre zdravie najnebezpečnejšia. V závislosti od svojho zloženia môžu častice usadené v pľúcnom tkanive vyvolať rôzne podnety a zápalové procesy v tkanivách a bunkách. Ultrajemné častice sú schopné preniknúť do krvi, obehového systému a preniesť sa tak do rôznych orgánov tela, pričom ich možno zistiť v pečeni, srdci a mozgu. Najčastejšími dôsledkami preniknutia ultrajemných častíc do tela sú srdcová arytmia, zúženie ciev, zvýšená zrážanlivosť krvi a výskyt zápalových faktorov prenášaných krvou. Tieto účinky sú rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení. Imunitný systém organizmu vystavený nepretržitému zápalu je oslabený, čo môže viesť k náchylnosti na ďalšie infekcie.

Štúdie

Štúdie vykonané vo viacerých krajinách Európskej únie, USA a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) preukázali jasnú súvislosť medzi znečistením ovzdušia prachovými časticami a zdravotnými dôsledkami. Bolo preukázané, že vdychovanie PM10 a PM2,5 spôsobuje akútne a chronické účinky na zdravie dospelých aj detí.

Ich vplyv na chorobnosť a úmrtnosť je významný. Základnými príčinami úmrtí v tejto súvislosti sú kardiovaskulárne a respiračné ochorenia a rakovina pľúc spôsobená jemnými prachovými časticami. Okrem toho – podľa inej štúdie WHO – skracujú priemernú dĺžku života približne o 10 mesiacov. Vysoká úroveň znečistenia ovzdušia vedie k zhoršeniu funkcie dýchacích ciest, zvýšenému používaniu liekov na astmu a zvýšenému počtu hospitalizácií pre ochorenia dýchacích ciest.

Starší ľudia a deti sú osobitne ohrození znečistením časticami PM10. Malé deti a dojčatá reagujú obzvlášť citlivo. Sú náchylnejšie na chronický zápal priedušiek (bronchitídu), alergické ochorenia, zníženú funkciu dýchacích ciest a čoraz vyšší je aj výskyt vývojových chýb pľúc.

Neexistuje však žiadna hranica, pod ktorou by sa nevyskytli žiadne zdravotné príznaky. Aj najnižšie koncentrácie predstavujú zdravotné riziko a vedú k poškodeniu. Čím dlhšia je expozícia časticami PM10 a čím vyššia je ich koncentrácia, tým viac ľudí je postihnutých a tým silnejšie sú negatívne dopady na zdravie.

Okrem vyššie uvedeného nie sú zanedbateľné ani vplyvy tuhých znečisťujúcich látok na životné prostredie. Ich škodlivé účinky na vegetáciu spočívajú napríklad v tom, že po usadení môžu zablokovať otvory na výmenu plynov, čím znemožňujú rastline „dýchať“, vyparovať a negatívne ovplyvňujú proces fotosyntézy.

Usadené prachové častice

Usadené prachové častice majú tiež významný škodlivý vplyv na životné prostredie v dôsledku chemických, organických a anorganických látok viazaných na ich povrchu. Pri kontakte so vzdušnou vlhkosťou a zrážkami sa stávajú korozívnymi, poškodzujú najmä kovové konštrukcie budov a mostov (korozívne pôsobenie) a môžu poškodzovať aj kultúrne dedičstvo, napríklad sochy a budovy z vápenca (erozívne pôsobenie). Spôsobujú tak značné materiálne škody.

Používaniu kachľových pecí a krbov a výberu správneho paliva by sme preto mali venovať zvýšenú pozornosť nielen kvôli vlastnej ochrane, ale aj kvôli ochrane životného prostredia.